Utrpenie starého kocúra (2. upravené vydanie)
Knihy

Utrpenie starého kocúra (2. upravené vydanie)
- Info
- Ukážky
- Recenzie
Novela s podtitulom Mor(t)alitka čerpá zo zákulisia literárneho sveta s jeho snobizmom a egocentrizmom. Predovšetkým je však o násilí ukrytom v slove, v zobrazovaní. Ak sa v literatúre stáva z poníženia ženy verejná vec "duchovnej kultúry", nemusí to zostať vždy bez dôsledkov. Tak je to aspoň v tejto malej detektívke, ktorá je zároveň aj zlomyseľnou ponáškou na "vznešenú" literatúru.
„Vraj. Nič neviem.“
„Čo mám napísať do bulletinu? Režisér hľadá autora? Šesť postáv čaká na včerajší deň? Keby bol regulárne mŕtvy, môžeme mu vystrojiť panychídu a urobiť z neho klasika. Keby bol živý, mohli by sme mu na premiére zavesiť veniec na krk. A takto? Čo mám povedať na premiére? Stratila sa nám mŕtvola autora, prepáčte?“
„Možno sa dovtedy nájde.“
„Neviem, či sa mám na to tešiť, alebo sa toho báť.“
Keď sa na javisku vystriedalo sedem múz nezvestného majstra, moderátorka v čiernom pozvala na pódium herečku, ktorá mala prečítať úryvok z posledného majstrovho románu. Kým sa korpuletná herečka s rozmazaným mejkapom vyštverala na pódium, z hľadiska vybehla ďalšia múza. Po tvári jej tiekli slzy, dlhé čierne vlasy mala rozpustené. Postavila sa doprostred a začala čítať svoje básne na počesť majstra. Ľudia sa začali pomaly rozchádzať. Zuzana si to vychutnávala. Génius umlčaný bozkami a slzami svojich múz.
VILIAM Starý kocúr, ale milý. Rád pradie v jej náručí. Je spisovateľ, a slávny.
BEÁTA Skončilo sa to tým, že mu neodolala a on neodolal jej.
PETER Pohreby sú strašné, ale Peter by si teraz jeden celkom konkrétny veľmi želal.
ZUZANA Keď ešte mohla chodiť, rada behala po schodoch, hore aj dolu.
Kam odišiel? Ako odišiel, veď nikam nešiel, sedel na večierku, čítalo sa z jeho knihy, ktorú zároveň aj krstili, oslavoval, Beáta tam bola tiež,len nie do konca, a teraz sa tešila, že mu zavolá ... Ako to, že odišiel ... navždy ... prečo ... kam ...? Beáta sleduje písmenká, ktoré oznamujú Viliamovu náhlu a tragickú smrť. Nič konkrétne. Ako to, že zomrel? Zavolá mu.
„Čo mám napísať do bulletinu? Režisér hľadá autora? Šesť postáv čaká na včerajší deň? Keby bol regulárne mŕtvy, môžeme mu vystrojiť panychídu a urobiť z neho klasika. Keby bol živý, mohli by sme mu na premiére zavesiť veniec na krk. A takto? Čo mám povedať na premiére? Stratila sa nám mŕtvola autora, prepáčte?“
„Možno sa dovtedy nájde.“
„Neviem, či sa mám na to tešiť, alebo sa toho báť.“
Keď sa na javisku vystriedalo sedem múz nezvestného majstra, moderátorka v čiernom pozvala na pódium herečku, ktorá mala prečítať úryvok z posledného majstrovho románu. Kým sa korpuletná herečka s rozmazaným mejkapom vyštverala na pódium, z hľadiska vybehla ďalšia múza. Po tvári jej tiekli slzy, dlhé čierne vlasy mala rozpustené. Postavila sa doprostred a začala čítať svoje básne na počesť majstra. Ľudia sa začali pomaly rozchádzať. Zuzana si to vychutnávala. Génius umlčaný bozkami a slzami svojich múz.
VILIAM Starý kocúr, ale milý. Rád pradie v jej náručí. Je spisovateľ, a slávny.
BEÁTA Skončilo sa to tým, že mu neodolala a on neodolal jej.
PETER Pohreby sú strašné, ale Peter by si teraz jeden celkom konkrétny veľmi želal.
ZUZANA Keď ešte mohla chodiť, rada behala po schodoch, hore aj dolu.
Kam odišiel? Ako odišiel, veď nikam nešiel, sedel na večierku, čítalo sa z jeho knihy, ktorú zároveň aj krstili, oslavoval, Beáta tam bola tiež,len nie do konca, a teraz sa tešila, že mu zavolá ... Ako to, že odišiel ... navždy ... prečo ... kam ...? Beáta sleduje písmenká, ktoré oznamujú Viliamovu náhlu a tragickú smrť. Nič konkrétne. Ako to, že zomrel? Zavolá mu.

Žila som s Hviezdoslavom (2. vydanie)
Aspekt, 2010

Nevybavená záležitosť
Aspekt, 2013

Iba baba
Aspekt, 1999

Babeta ide do sveta (Kúsky knihy pre ...
Aspekt, 2003

Hana Gregorová - Slovenka pri knihe ...
Aspekt, 2008
Dobroš sa nemusí zastreliť
Aspekt, 2010
Lásky nebeské
Aspekt, 2010

Orodovnice
Aspekt, 2007