MULTIPRIECHODY

Užívateľovi tohto kódu by nemal prekážať žiaden z avizovaných kolapsov dôsledného a praktického myslenia.
Užívateľ tohto kódu práve dorazil k nebezpečnému priechodu. Prejsť nemožno, iba prekĺznuť. Vo chvíli, ktorú ani užívateľ tohto kódu nezbadá. Po dekódovaní už nič neostane na svojom mieste a ten, kto sa bude chcieť vrátiť, musí rátať s tým, že familiárne prostredia pohltila zmena.
Užívateľ tohto kódu súhlasí s paradoxmi, ktoré mu naservíruje tvorca kódu. Tvorca kódu nechápe, prečo by mal slepo aplikovať tú alebo onú konvenciu, keď nevie, kto, kedy a s akým úmyslom ju začal konštruovať. Tvorca kódu nechápe, prečo bol z procesu tvorby tej alebo onej konvencie vynechaný a prečo sa od neho vyžaduje, aby danú konvenciu prijal.
Vyľudnenými poľami intelektu sa nesie hlahol absentujúcej tradície. Iba jedna tradícia môže byť autenticky osvojovaná: tá subjektívna (privátna), ktorú aranžuje tvorca, užívateľ a interpretátor osobného kódu.
Tvorca kódu nechápe zabehané návyky cvičených opíc. Zatiaľ sa iba vyžíva v melancholických gestách koronerov. Konečne sa začína v epileptickej syntaxe spriechodnievať.
Užívateľ kódu neprenikne celkom do tajov kódu, v ktorom sa práve udomácňuje, ostane na povrchu, uspokojí sa s banálne konkrétnymi dekoráciami – karnevalové vírenie ako výplň trvania úplne postačuje.
Užívateľ iného kódu identifikuje v tejto fortifikcii čosi iné. Čudne zoradené grafické znaky: čiarky, bodky, kolmičky, vlnovky, oválne formy... Nevedome sa v priestore, kde sa podľa všetkého má nachádzať koncept mysle, vytvoria prekvapujúce analógie.
Ktorékoľvek písmeno začne považovať za znak, estetizujúcu štylizáciu zvukového prejavu, trvajúceho v našom koncepte (a konvencii) času. Zo súčtu analógií sa zrejme stane kód, ktorý nebude mať nič spoločné ani s jazykom, ani s literatúrou. A teda ani s dekoráciami tejto fortifikcie.
Nech užívateľ (takmer ktoréhokoľvek) kódu nájde svoj primeraný priechod, ak vôbec vie, čo sa tým myslieva. A koroner nech sa vráti k obhliadke zosnulých cvičených opíc.