Som chlapec z knihy

Nenarodil som sa ako ostatné deti. Na našej ulici ľudia hovoria, že som na svet prišiel z knihy. Preto ani nemám matku. To celú vec vysvetľuje. Raz som sedel na dvore a pozoroval strýka, ako v tieni mangovníka fajčí fajku. Kývol na mňa, tak som sa osmelil a prisadol si. Dali sme sa do reči a vtedy mi povedal všetko. Povedal, že nemám matku ani otca a že ma sem raz privial vietor od mora spolu s ďalšími vytrhnutými stránkami kníh.
Bolo to takto.

V ten deň, keď som sa v meste objavil, bola hlavná ulica zasypaná hromadami papiera. Vytrhnuté stránky kníh poletovali vzduchom, zachytávali sa v korunách stromov a zdobili ich ako čudní bezhlaví vtáci. Vzduch bol plný dymu.

Nikto ma v tom meste nepoznal a ja som blúdil úzkymi uličkami a hľadal ženu, ktorá by ma vzala do náručia. Zúfalá by pobehovala ulicami, pokiaľ by ma nezbadala, ako bezradne stojím a sledujem hluk okolo seba. Potom by zakričala moje meno a ja by som sa jej vrhol okolo krku. Hľadel som do tvárí žien a hľadal, ku ktorej by som mohol patriť. Motal som sa po vyprázdnenom trhu a sledoval horiace listy vznášajúce sa vysoko nad mojou hlavou. Vietor sa s nimi hral a fúkal do vznášajúcich sa plameňov, ktoré ich menili na ľahké čierne nič. Spálené kusy sa drobili na drobné čiastočky a štípali ma v očiach. V štvrti Akwa na obed rozhnevaní ľudia vyhnali belochov a zdemolovali ich knižnicu. Knihy aj dokumenty z kartoték vychádzali na chodník a jednu po druhej ich trhali a pálili na starých pneumatikách.

Večer som sa ocitol pri reštaurácii Mulet. Necítil som si nohy a sedel som na kraji kanála. Vtedy na mňa zakričal strýko Mongo. Podelil sa so mnou o pečenú rybu. Aspoň tak mi o tom strýko Mongo hovoril. Bol to prvý človek, s ktorým som sa v Douale dal do reči. Povedal som mu, že v tomto meste nikoho nepoznám a hľadám svojich rodičov. Na nič som sa nepamätal a nevedel som, odkiaľ som sa tam vzal. Bol som chlapec, ktorý prišiel na svet z niektorej z tých kníh, čo vtedy poletovali vo vetre.

Strýko Mongo ma potom zaviedol k mojej budúcej tete. Sedela rozkročená nad hrncami v kuchyni reštaurácie. Čistila obrovskú barakudu. Zostal som stáť vo dverách, strýko k nej podišiel a potichu niečo zamrmlal. Vtedy spľasla rukami a zvolala: "Panenka Mária!"