Slová, slová, slová Nič nevzniklo samé od seba, ani tento svet, ani žiadny vtip, ani fazuľová polievka, ani hostinec Koľaj. Moja kamarátka folkloristka by vám iste vedela povedať, že s folklórom je to podobne. Nech si niekto nemyslí, že keť tie pesničky nemajú známeho autora, tak vznikli samé od seba: že sa jedného krásneho dňa vynorili z čistej horskej studničky, alebo vypadli z kusa javorového dreva! Vymyslel ich konkrétny predok, len jeho meno časom upadlo do zabudnutia. A tak je to napríklad aj s vtipmi. Všetci hovoria vtipy, ktoré kdesi „počuli“. Nik nepríde za vami a nepovie: „Vymyslel som dobrý vtip, poviem ti ho. Chceš?“ Mal som známeho, ten vtipy vymýšľal. Prinajmenšom som bol o tom presvedčený. Jeho vtipy boli príšerné; ak si ich aj nevymýšľal, tak si ich aspoň starostlivo vyberal podľa čo najnižšej zábavnej funkcie. Čo sa mňa osobne týka, priznám sa, že neznášam rozprávanie vtipov. Len asi na dvoch-troch v živote som sa schuti pousmial, iné pretrpím. Som už raz taký, nebudem sa teraz na staré kolená meniť. A viete že dokonca aj niektoré slová, ktoré bežne používame v každodennom styku, majú konkrétneho pôvodcuť Napríklad slovo blazeovaný. Jeho autorom je básnik lord Byron (1788-1824). Ten takisto vymyslel a zaviedol slovo bore – nuda. Slovko fenomenálny má zasa na svedomí spisovateľ Samuel T. Cooleridge, rovnako ako pesimizmus. Britský filozof a štátnik Edmund Burke (1729-1797) zasa vymyslel slová koloniálny, finančný, reprezentácia či diplomacia. Iný britský filozof Jeremy Bentham (1748-1832) prispel do nášho slovníka slovom internacionálny. A Sir Walter Scott, slávny autor historických románov ako napríklad Ivanhoeť Ten obohatil anglický slovník o slová ako gruesome (strašný) či free-lancer (žoldnier, v prenesenom zmysle slova človek na voľnej nohe). Aj český Karel Čapek obohatil svetové reči o slovo robot. Čapkov robot má dokonca aj vlastnú webovskú stránku! A český spevák Pavel Sedláček sa všeobecne považuje za vynálezcu slova bigbít ako domáceho označenia pre rockovú hudbu. Náš Hviezdoslav obohatil slovenčinu niekoľkými novými slovami, mne sa dosť páči odhodok. Človek sa nerád strápňuje, a najčastejšie mu to hrozí pri nevhodnom používaní určitých slov. Na cudzincovi nie je smiešne to, že nevie hovoriť rečou krajiny, kam prišiel na návštevu, ale že namiesto niektorých slov používa iné, nesprávne. A je nás veľa takých, čo sa takýchto zámen dopúšťame aj vo vlastnom jazyku.