L: (nalieva si víno, chce naliať aj Satinskému.)
S: Nie! Ďakujem, už nebudem.
L: Prečo?
S: Stúplo by mi do hlavy.
L: Ale čo sa tu pretvarujete! Veď o vás je známe, že veľa zvládzete...
S: Myslíte, že by som si mal dať ešte jeden? Ja sa poznám, keď ho vypijem, tak tu zostanem sedieť, kým niečo bude vo fľaši!
L: To sa mi na vás práve páči. Tá veľkorysosť. Jedna fľaša sem alebo tam, vám je to fuk. Bol som v Londýne a tam na jednej návšteve naliali každému do pohára a fľašu schovali.
S: Zato tam majú všetkého dosť.
L: Ale čo by mali!
S: Nerozprávajte! To len my sme takí nemožní. Nič nevieme. Sedíme tu, popíjame! Viete, čo by z tohto tu urobil taký Ford?
L: No čo? Filiálku. Čo už iné vie Ford robiť? A načo by nám bola ďalšia filiálka?
S: Niečo na tom je. A vo filiálke by sme museli robiť my – Slováci.
L: Veď to je to svinstvo. A ešte k tomu by nám nezaplatil v našich peniazoch, ale v tých ich dolároch! Podvodníci!
S: Pravda, oni nútia človeka pracovať. Ale bez práce naozaj nikdy nič mať nebudeme!
L: To je pravda. Nikdy z nás nič nebude.
S: My nič nevieme. Nič nedokážeme.