Boris Filan vydáva knižku, aká sa píše roky; a preto sa dá aj roky čítať. Formou dialógov Majstra so žiakom, bonmotmi a anekdotami si uťahuje zo všetkého vážneho. S neobyčajnou otvorenosťou hovorí svoje názory na lásku, na priateľstvo, na hriechy. Spochybňuje všetko, čo sa tvári ako dôležité. Tá knižka je čistá a zábavná ako vodka. Lákavá, sladká aj trpká ako hrozienka a mandle. Je radostná a nebezpečná ako sex bez ochrany.
Majster a žiak
„Majster, v skole sme učiteľom tykali. Kedy budem môcť tykať vám?“ „Kedy chceš. Vykáš mi kvôli sebe.“
O sexe
„Majster, prečo niektorí muži platia ženám za to, čo môžu dostať aj zadarmo?“ „Neplatia im za sex, ale za to, že po ňom môžu beztrestne odísť.“
Čo nás nezabije
„Majster, je pravda, že čo nás nezabije, to nás posilní?“ „Ani náhodou. Čo ma nezabilo, to ma vždy aspoň prizabilo.“
